Štôlňa VŠECHSVÄTÝCH

Banské pole Trojica ( Dreifaltigkeit )

bolo zaregistrované 15.7.1939 na dobývanie striebra a železa.

Prierez-štôlne-Všechsvätých-s-prepojením-na-Jozef-obzor-a-I.-obzorV roku 1864 bola Banským kapitanátom v SNV potvrdená Poráčsko – Zákrutská banská spoločnosť Trojica. V roku 1868 bola medzi banskou spoločnosťou Pätoraká Koterbachy a Poráčskou spoločnosťou Trojica uzavretá zmluva o spolupráci pri ťažbe rúd, čo zahrňovalo spoluprácu pri odvodňovaní, vetraní bane, razení prekopov a odťažbe rudy. V roku 1878 je potvrdená baňa Trojica ako samostatný banský majetok.

Štôlňa Všechsvätých ( Allerheiligen Stollen)

Banské pole Všechsvätých na Poráči bolo zaregistrované 26.2.1847 s povolením ťažby striebra a medi. Nachádzalo sa pod Kubekovými mlákami. Podľa dostupných zdrojov bola táto štôlňa otvorená v roku 1893 a otvárala zásoby sideritovej rudy na žile Zákrut. Táto žila sa nachádzala v nadloží žily Droždiak. Štôlňa sa nachádzala v banskom poli „Trojica“ /Dreifaltigkeit /. Spolu s prekopami mala celkovú dĺžku cca 500 m a otvárala zásoby medzi I. obzorom a „Jozef obzorom“ a komínmi bola s nimi prepojená. Ťažba v tejto oblasti bola ukončená v rokoch 1922 až 1924. Po tomto období nie sú záznamy o jej ďalšom využívaní.

Žila Zákrut ( ZAKRUT GANG )

zo štôlne Všechsvätých bola dobývaná medzi I. obzorom a Jozef obzorom v dĺžke cca 100 m. Žila Zákrut je od Droždiak žily vzdialená 80 – 110 m a má nepravidelný priebeh. Jej smer je totožný so smerom Droždiak žily, ale s častým odbočením na SV a JV. Žila mala mocnosť okolo 1 m a mala veľký obsah kremeňa. Úvod štôlne bol razený v nepevných hlinených nánosoch. Štôlňa bola budovaná drevenou dubovou výstužou a obložená dubovými fošňami. Fošne časom prehnili a došlo k celkovému zavaleniu chodby. Štôlňa ústila v miestach s výtokom vody z masívu. Tento prameň vody vyteká smerom do Poráčskej doliny. Štôlňa sa nachádza hneď vedľa prístupovej cesty do obce Poráč. Zo strany od obce ju pekne vidieť. Je to jediná zachovaná štôlňa v oblasti blízko pri obci, nakoľko ostatné štôlne boli postupujúcou ťažbou smerom nižšie zlikvidované, lebo boli vyrazené priamo v žile alebo v jej tesnej blízkosti.

Fotogaléria